Ach! Toľko svetla! V jeho sile nepoznám vlastnú žiaru.
V ten večer, keď vrany krákali za oknom, som zabalený ležal na posteli. Sviečka na nočnom stolíku vedľa mňaz sa rozhorela a ja som sa ponoril do nekonečných hĺbok fraktálov, ktoré tvoria Vesmír.
Kráá, kráá! Dostalo sa mi odpovede.
Kráá, kráá! Opýtal som sa sudičiek.
Prvá sudička mi prisúdila múdrosť.
Druhá sudička mi prisúdila silné a zdravé telo.
Tretia sudička bola zlomyseľná. Dala mi emócie.
A tak prežívam vo farbách.
Farby dúhy, aj tie mimo nej.
Čierna noc a biely deň.
Húka sova,
oči sa jej blýskajú v tme.
A ja som poznal jej tvár.
A tak som vyrástol. Z tieňov okolo mňa sa vynorili bytosti, ktoré ma sprevádzali životom.
A v ten večer, keď vrany krákali za oknom, som ležal na posteli. Sviečka na nočnom stolíku vedľa mojej postele práve dohasína a ja sa vynáram z nekonečných hĺbok fraktálov tvoriacich vesmír.
Sviečka zhasla. Ja som konečne zase spatril svetlo.
V ten večer …
